Hmotné nehnuteľné pamätihodnosti

Pamätník Alexandra Pavloviča


Pamätník s bronzovým súsoším od akademického sochára Fraňa Gibalu pred Domom kultúry vo Svidníku bol odhalený 21. júna 1970. Fraňo Gibala sa narodil v roku 1912 v Krajnej Poľane, patril k najvýznamnejším slovenským sochárom 20. storočia. A. I. Pavlovič bol národný buditeľ, čestný občan mesta Svidník in memoriam.

 

 Pamätník ženistu slobodníka M. Kučeru

  

Pamätník symbolizuje miesto tragického úmrtia slobodníka M. Kučeru (rodák z Kaznejova pri Plzni), ktorý patril k odmínovačom.

Zahynul v priestore dnešného futbalového štadiónu. Svidník a okolie boli na konci 2. svetovej vojny zamínované, ženisti po skončení vojny tieto míny zneškodňovali. Na pamätníku je nápis: „Odešels z našich řád, avšak v paměti nám zůstaneš navždy. Vojáci Sekery. Zde trag. zahynul při odminovacích pracích 26. 8. 1946 svob. M. Kučera, stár. 19 let - v. u. 5301. Parta.“ Pamätník sa nachádza pri amfiteátri.

 

Pamätník ženistu Jána Chudého

Pamätník je symbolom miesta, kde pri svojej práci zahynul ženista Ján Chudý. Ešte v roku 1948 bolo okolie Svidníka zamínované, ženisti míny zneškodňovali. Na pamätníku je nápis: „Tu obetoval svoj život pri odminovacích prácach dňa 12. júna 1948 voj. Chudý Ján, nar. 19. X. 1925 v Plav. Podhradí. Voj. útvar 2745. K večnej spomienke Tvoji kamaráti od voj. jednotky Sklenica.“ Pamätník bol nájdený v roku 2012, nachádza sa pod cestou zo Svidníka do Mestiska.

 

Pamätník ženistom pri odbočke na Kapišovú

Ďalší z pamätníkov venovaných ženistom, pôsobiacim v okolí Svidníka po vojne. Je na ňom text: „Tým, ktorí položili životy, aby túto zem vrátili mieru! Pri odmínovaní zahynuli na tomto mieste 25. 9. 1949 voj. Miroslav Dlouhý, voj. Ján Brezovský a voj. Pavel Mojžiška.“ Dňa 19. júna 2013 bolo doručené súhlasné stanovisko vlastníka (VHÚ Bratislava) pre zaradenie objektu do evidencie pamätihodností mesta Svidník.

 

Národopisná expozícia v prírode (skanzen)

    

Jednou z prioritných úloh Slovenského národného múzea - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku (ďalej len „SNM – MUK“) sa od roku 1967 stal výskum ľudového staviteľstva a bývania. Na základe rozsiahlej etnografickej, technickej a fotografickej dokumentácie pamiatok ľudovej architektúry v 226 lokalitách severovýchodného Slovenska bol v roku 1974 vypracovaný projekt národopisnej expozície v prírode. Autorom výskumnej úlohy a ideového projektu tejto komplexnej národopisnej expozície v prírode je Dr. h. c., PhDr. Miroslav Sopoliga, DrSc. SNM – MUK už od roku 1975 začalo s výstavbou národopisnej expozície v prírode (skanzenu). Táto expozícia na základe výrazného hmotného dokladového materiálu podáva návštevníkom ucelenú predstavu o základných životných podmienkach Rusínov a Ukrajincov v minulých obdobiach.
Vo svidníckom skanzene sa sústreďujú pamiatky ľudovej architektúry z rôznych rusínskych a ukrajinských lokalít východného Slovenska. V súčasnosti sa v národopisnej expozícii v prírode nachádza okolo päťdesiat takýchto objektov. Prevažná väčšina z nich sa začleňuje do architektonicko-etnografických komplexov, ktoré nám pripomínajú tradičné dedinské poľnohospodárske usadlosti z nasledujúcich lokalít: Topoľa, Rovné, Kečkovce, Snakov, Rešov, Bogliarka, Jakubany, Nižné Repáše, Sulín, Osturňa. Najstaršou z nich je roľnícka usadlosť s dymnou izbou („dymňanka“) z druhej polovice 18. stor. z obce Uličské Krivé. Na ploche cca 11 ha okrem hlavných typov obydlí – drevených domov pod slamenými a šindľovými strechami, v múzeu sú zastúpené všetky druhy hospodárskych stavieb: stodoly, maštale, sýpky, pivnice, chlieviky, studne a pod. Významnú úlohu v živote ľudu plnili technicko-priemyselné stavby: vodný mlyn z Bogliarky, vodná píla – gater z Livova, ktoré sú umiestnené pozdĺž potoka, kde sú podmienky nevyhnutné pre ukážky ich funkčnosti. V expozícii sa nachádzajú aj stavby spoločenského významu – murovaná furmanská krčma s voziarňou, drevená škola, požiarna zbrojnica, kováčska dielňa atď. V roku 1986 do areálu skanzenu pribudla drevená sakrálna stavba východného obradu – cerkva z roku 1766 z obce Nová Polianka (Mergeška) pri Svidníku. Chrám po rekonštrukcii a vysviacke je funkčný a konajú sa v ňom bohoslužby.

Všetky objekty sa vyznačujú svojimi originálnymi konštrukčnými a technickými detailmi a patria k cenným výtvorom materiálnej kultúry, ktoré svedčia o vysokom umeleckom majstrovstve a technických schopnostiach našich predkov. Areál expozície nadväzuje na moderný amfiteáter, kde sa každoročne organizujú Slávnosti kultúry Rusínov – Ukrajincov Slovenska. Napriek tomu, že táto expozícia sa ešte stála dotvára, už v súčasnosti nám pripomína starobylú dedinu charakteristickú pre tento karpatský región.  

 

Kríž pri odbočke na Nižnú Jedľovú

Prícestný kríž lemujúci cestu zo Svidníka do Bardejova, ide o malú sakrálnu architektúru. Je bez vročenia, textu alebo nápisu.

 

Kríž v Petrovej doline

Prícestný kríž pri ceste z Nižného Svidníka do Stropkova. Ide o malú sakrálnu architektúru, text na kríži je: Zakladatelia (donátori) Peter Vasiľ a Andrej Bodnár, vročenie je 1930.


Kríž pri Bytservise

Prícestný kríž pri ceste z Nižného Svidníka do Stropkova, malá sakrálna architektúra bez vročenia i nápisu.

 

Prameň Ščop

Ide o kombinované dielo človeka a prírody. Prírodný minerálny prameň je vyvierajúci nad Svidníkom smerom na Mestisko (nad Vinárňou). Ústie prameňa i okolie je dôstojne upravené, miesto je vhodné na prechádzku a relax.

 

 Pamätník s výjavmi zo života A. I. Pavloviča

Travertínový pamätník pri dome kultúry s výjavy zo života A. I. Pavloviča. Autorom pamätníka je prof. Štefan Hapák (1921 – 1997). Pamätník je zo 60. rokov 20. storočia.

 

  Pamätná tabuľa Alexandrovi Martiakovi

 

V gréckokatolíckom chráme sv. Paraskevy vo Vyšnom Svidníku je vľavo od víťazného oblúka umiestnená pamätná tabuľa významnému obyvateľovi Svidníka Alexandrovi Martiakovi (1834 – 1888). Text na tabuli znie: „Pamiatke Alexandra Martiaka, okresného sudcu, bývalého poslanca krajského, úprimného syna a ochrancu Makovice. Zomrel 1888.“ A. Pavlovič napísal na počesť Martiaka dve básne. Popri tabuli Polyvkovi a Pavlovičovi v tomto chráme, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, vhodne dopĺňa portfólio pamätihodností mesta Svidník.

 

Pamätník Námestie slobody

Menší pamätník v Parku Ludvíka Svobodu za sochou Svobodu, venovaný padlým v prvom nálete na Svidník 12. 9. 1944. Text: „Pamätná doska občanom Svidníka padlým v II. svetovej vojne pri prvom nálete dňa 12. 9. 1944: Korotká Helena *17.8.1893, Korotká Mária *26.8.1916, Korotký Jozef *19.12.1938, Korotký Juraj *19.3.1944, Ducárová Helena *13.7.1928, Bilančíková Anna *14.6.1934, Vaňugová Helena *14.3.1934, Konfedorák Mikuláš *27.12.1928. Česť ich pamiatke!“ Pamätník bol odhalený pri príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta 18. januára 1970.

 


Socha arm. gen. L. Svobodu

    

Ludvík Svoboda (* 25. november 1895 – † 20. september 1979) bol česko-slovenský generál a prezident, nositeľ titulov hrdina ČSSR a ZSSR. V rokoch 1968 až 1975 bol prezidentom Československej socialistickej republiky.
Generál L. Svoboda je dvojnásobným čestným občanom Svidníka. Obec Svidník mu udelila čestné občianstvo 21. 4. 1946 a mesto Svidník 6. 10. 1967. Ako veliteľ I. československého armádneho zboru sa pri oslobodzovaní Svidníka výrazne zapísal do histórie tohto kraja. Počas frontových dní zabezpečoval pre civilné obyvateľstvo potraviny, vo vojenských kuchyniach sa dal najesť zúboženým, vyhladovaným deťom. V povojnových rokoch prikázal na našom území opravovať rozbité mosty a cesty, odminovávať úrodné polia, obnovovať život pod Duklou. Najväčším darom pre občanov bolo postavenie prvej barakovej nemocnice, neskôr novej modernej nemocnice, nesúcej jeho meno. Obyvatelia Svidníka si jeho nezištnú pomoc nesmierne vážia.
Začiatkom júna roku 1939 utiekol do Poľska, kde organizoval česko-slovenskú jednotku. Po jej porážke bol zajatý Červenou armádou, internovaný a odsúdený na smrť ako špión, rozsudok však vzápätí zrušili.
Po prepadnutí ZSSR Nemeckom (1941) vstúpil do novoustanovovaných bojových jednotiek Čechoslovákov bojujúcich po boku Červenej armády, kde rýchlo stúpal v hodnostiach. V decembri 1941 ho prevelili do Buzuluku, kde sa formovala vznikajúca česko-slovenská jednotka. Po jej sformovaní v hodnosti plukovníka sa stal jej veliteľom. Dňa 30. januára 1943 bola jednotka odoslaná na front. Čoskoro sa začal podieľať na rozširovaní jednotky. V decembri 1943 až januári 1944 sa 1. česko-slovenská samostatná brigáda zúčastnila na oslobodzovaní Vasilkova, Fastova, Bielej Cerkvy a Žaškova. V marci 1944 bola brigáda stiahnutá z frontu a začala sa doplňovať, jej rast sa zavŕšil vytvorením 1. česko-slovenského armádneho zboru (10. apríl 1944). Tejto jednotke velil Ludvík Svoboda v hodnosti brigádneho generála. Zbor sa od septembra 1944 účastnil karpatsko-duklianskej operácie, kde 6. októbra dosiahol ako prvá česko-slovenská zahraničná pozemná jednotka hranice Česko-Slovenska.
V rámci Pražskej jari bol 30. marca 1968 zvolený za prezidenta po abdikácii Antonína Novotného.
Na Námestí slobody vo Svidníku je umelecky stvárnený armádny generál L. Svoboda v podobe sochy, aby každému pripomínala veľkosť jeho osobnosti, jeho lásku a pomoc kraju pod Duklou a zároveň je symbolom mieru a porozumenia medzi ľuďmi, ktorých L. Svoboda miloval.
Socha bola slávnostne odhalená dňa 4. 10. 1989 pri príležitosti 45. výročia KDO.
Socha je uliata z bronzu, váži dva a pol tony a je vysoká 4,2 m. Jej autorom je akademický sochár profesor Ján Kulich.

 

Sochy Fraňa Gibalu - Záchrankyňa a Osloboditeľ

Sochy Fraňa Gibalu - Záchrankyňa a Osloboditeľ sú umiestnené na priečelí Okresného úradu Svidník. Ide o pieskovcové sochy z roku 1952, ich osadenie navrhol architekt Štefanec. Fraňo Gibala sa narodil v roku 1912 slovenským sochárom 20. storočia.

  

 

Kríž pod obchvatom

Prícestný kríž z 1. polovice 20. storočia je kombináciou kamenného základu a kovového odliatku.

  

 

Freska vo vestibule Domu kultúry vo Svidníku 

NÁZOV: Mladosť
AUTORI: akad. mal. Mikuláš Dic, akad. mal. Andrej Gaj
ROK VZNIKU: 1965
TECHNIKA: kazeinová maľba
ROZMERY: v – 319 cm, š – 1195 cm
SIGNOVANIE: vpravo dole latinkou: M. Dic – A. Gaj 1963 – 84
REPARÁCIA: akad. mal. Pavol Michalič, technika: tempera na vodovej báze, termín : február – marec 2015

 


Keramická mozaika so sgrafitom na obchodnom dome „Vašuta“

NÁZOV: (neznámy)
AUTORI: akad. mal. Juraj Kresila, akad. mal Miroslav Cipár
ROK VZNIKU: 1966
TECHNIKA: keramická mozaika so sgrafitom
ROZMERY: v – 280 cm, š – 557 cm
SIGNOVANIE: nesignované

Poznámka k datovaniu: dátum o vzniku diela mám z informácií, keď autori ešte len plánovali vytvoriť dielo a plánovali ho v roku 1966. Mozaika so sgrafitom mala byť ukončená v čase dokončenia výstavby obchodného domu. Ak bol obchodný dom ukončený v roku 1966, tak potom aj dielo bolo vytvorené v roku 1966.
Poznámka k technike: v súčasnosti je mozaika osadená na jednofarebnej tmavočervenej brizolitovej ploche.

  

 

 

Socha – zemeguľa s ozubeným kolesom pri PSS

NÁZOV: bez názvu
AUTORI: akad. sochár Dušan Pončák
ROK VZNIKU: 1977
TECHNIKA: pieskovcová socha

 

 

 

2008 © Mesto SVIDNÍKrealizácia © GRAND STUDIO, s.r.o.