Pohotovosť

Nemocnica arm. gen. L. Svobodu Svidník, n.o.
MUDr. Pribulu 412/4,
089 01 Svidník

Mapa: poloha nemocnice

Dospelí: 054/7860338

Deti: 054/7860538

Lekárske služby prvej pomoci: rozpis služieb

Lekárne: rozpis služieb

Stomatologická: rozpis služieb

Počasie

Zoznam nehmotných pamätihodností

 Zoznam nehmotných pamätihodností:

 

 Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník arm. gen. Ludvíka Svobodu

Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník arm. gen. Ludvíka Svobodu je 25. november 1895. Narodil sa v Hroznatíne. Je dvojnásobným čestným občanom Svidníka. Ako veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR sa pri oslobodzovaní Svidníka výrazne zapísal do histórie tohto kraja. Počas frontových dní zabezpečoval pre civilné obyvateľstvo potraviny, vo vojenských kuchyniach sa dal najesť zúboženým, vyhladovaným deťom. V povojnových rokoch prikázal na našom území opravovať rozbité mosty a cesty, odmínovávať polia, obnovovať život pod Duklou. Najväčším darom pre občanov bolo postavenie prvej barakovej nemocnice, neskôr novej modernej nemocnice. V rokoch 1968 – 1975 bol prezidentom Československej socialistickej republiky. Zomrel 20. septembra 1979 v Prahe.

 

Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník generálmajora doc. Ing. Oldřicha Kvapila, CSc

 Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník generálmajora doc. Ing. Oldřicha Kvapila, CSc. – 12. november 1918. Narodil sa v Rovensku pod Troskami. Ako príslušník 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR pomáhal poraziť fašistické vojská. Zúčastnil sa bojov o Kyjev, Rudu a Bielu Cerkov. Zúčastnil sa aj Karpatsko-duklianskej operácie. Má veľký podiel na oslobodzovaní viacerých obcí okresu i samotného Svidníka. S Ludvíkom Svobodom prešiel celú bojovú cestu z Buzuluku až do Prahy. Zomrel 1. januára 2011.

 

Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník Alexandra I. Pavloviča

Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník Alexandra I. Pavloviča - 19. september 1819. Narodil sa v Šarišskom Čiernom. Je čestným občanom mesta Svidník in memoriam. Bol to buditeľ Rusínov, gréckokatolícky kňaz, dekan na Makovici, konzistoriálny radca Prešovskej eparchie, národný spisovateľ, básnik, publicista, pedagóg, folklorista – „pevec Makovice“. Písal básne – bájky, zbieral príslovia a porekadlá, ľudové piesne a ľudovú slovesnosť. Písal jazyčjem, teda zmesou makovického, najmä svidníckeho nárečia, ale aj belovežského, cirkevnej slovančiny a ruského jazyka.
Jedna z ulíc vo Svidníku je pomenovaná jeho menom. Na staroslávnej Makovici si každoročne pripomíname Alexandra Pavloviča tradičným turistickým pochodom. Známa je aj literárna súťaž vlastnej tvorby – Pavlovičov literárny Svidník. Vo farskom chráme v bývalom Vyšnom Svidníku má memoriálnu tabuľu v cirkevnej slovančine. Vo Svidníku je pomník na hrobe a v centre mesta je pamätník pri príležitosti 70. výročia jeho úmrtia. Zomrel 25. decembra 1900 vo Svidníku. 

 

 Dátum prvej písomnej zmienky o Svidníku

  Dátum prvej písomnej zmienky o Svidníku – 29. jún 1355. Svidník (Scyuidnyk) sa spomína v listine adresovanej uhorskému kráľovi Ľudovítovi I., ktorá sa týka majetkových záležitostí smilnianskeho panstva.

  

Dátum oslobodenia Svidníka

 Dátum oslobodenia Svidníka – 19. január 1945. Svidník oslobodili vojská 38. armády 1. ukrajinského frontu pod velením generálplukovníka K. S. Moskalenka a armádneho generála Ludvíka Svobodu.

 

Dátum pridelenia štatútu mesta Svidník

Dátum pridelenia štatútu mesta Svidník – 10. jún 1964. Rada Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach sa 10. júna 1964 uzniesla (uzn. č. 206/1964), že „obci Svidník v okrese Bardejov priznáva charakter mesta s mestským národným výborom.“

Názov zaniknutej obce Nižný Svidník

Obec Nižný Svidník samostatne existovala do 31. 12. 1943, kedy bola vyhláškou Ministerstva vnútra zo dňa 24. 11. 1943 č. 325-22/10-6/43 zlúčená s obcou Vyšný Svidník. Hranicou medzi Nižným a Vyšným Svidníkom bola rieka Ladomirka.

 

Názov zaniknutej obce Vyšný Svidník

Obec Vyšný Svidník samostatne existovala do 31. 12. 1943, kedy bola zlúčená s obcou Nižný Svidník. Vyšný Svidník bol administratívnym a správnym sídlom a pred zlúčením bol zhruba dvakrát väčší ako Nižný Svidník. Rozlišovanie častí mesta na Vyšný a Nižný Svidník sa v hovorovej reči používa dodnes.

 

Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník Juraja Laža

Dátum narodenia čestného občana mesta Svidník Juraja Laža je 2. máj 1867. Juraj Lažo - svidnícky rodák, zároveň významný verejný činiteľ a obhajca práv Rusínov, senátor prvého Národného zhromaždenia novovzniknutej Československej republiky. Juraj Lažo bol hrdým občanom mesta Svidník. Pri všetkých príležitostiach, či už v senáte Národného zhromaždenia ČSR alebo mimo neho, vždy zdôrazňoval, že je „žiteľom“ (občanom) Vyšnoho Svidníka. Zomrel 28. mája 1929. Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku na svojom zasadnutí 26. februára 2014 Jurajovi Lažovi čestné občianstvo mesta Svidník „in memoriam“.

2008 © Mesto SVIDNÍKrealizácia © GRAND STUDIO, s.r.o.